Môj pohľad na Spartan Race Slovakia 2012 vo Vechci

Už je tomu “nejaký” ten piatok čo sa konal premiérový pretek Spartan Race vo Vechci, no prinášame vám zaujímavý článok, ako ten deň vyzeral z pohľadu sparťana Michala Lakatoša. Určite oživí spomienky aj nejednému z vás.

Môj pohľad na Spartan Race Slovakia 2012 vo Vechci

Tak a máme pár týždňov po premiére preteku Spartan Race Slovakia 2012, ktorý sa vďaka akejsi zvláštnej konštalácii hviezd konal po lokalitách ako New York, Pensylvánia, Londýn aj toť za humnom, v malebnej obci Vechcec, neďaleko môjho rodného mesta Vranov nad Topľou.

Vlastne je to tak blízko, že na ceste z Vranova do Vechca ani to humno nestíha byť. Už vidím Vranovčanov s úškľabkom, za ten môj výraz “v malebnej obci Vechec”. No pozor priatelia. Keď to takto pôjde ďalej, tak sa už o pár rokov môže ľahko stať, že budeme svojich známych, či iné oficiálne, alebo neoficiálne delegácie, ktoré sa k nám do Vranova budú chcieť dostať, navigovať spôsobom ”To nájdeš ľahko, je to hen, na ľavo od Vechca”. 😉 Nakoniec tam trafili všetci. Aj borci z Kanady, Čiech, Poľska a kto vie odkiaľ ešte. Hádam len nedopatrením, či mojou chvíľkovou nepozornosťou ušla môjmu orliemu zraku prítomnosť niektorých miestnych športovcov, hlavne z oblasti športov bojových, silových, ale aj vytrvalostných, čo považujem za veľkú škodu najmä pre nich samých. Napriek tomu, že Spartan Race je skutočne pre všetkých, ktorí majú radi pohyb, zábavu, dobrodružstvo a aktívny životný štýl, predsa len je kdesi v pozadí stále aj synonymom “chlapskosti”. A preto je prítomnosť fighterov, crossfiterov, ale aj kulturistov, či iných borcov zo silovo vytrvalostných športov na tomto preteku samozrejmosťou. To isté by som očakával aj od vojakov, či policajtov, pre ktorých je tento pretek takpovediac, šitý na mieru, teda pokiaľ jedinou ich telesnou prípravou nie je 2x v týždni halový futbal. 😉 Nakoniec, ani to by nemalo byť prekážkou, futbalisti predsa dosiahli na Spartan Race krásne výsledky. 😉

Na ospravedlnenie všetkých, ktorí podcenili tento pretek a účasť na ňom, musím povedať, že aj ja sám, aj keď som po niečom takom prahol od jari tohoto roku, keď som niečo podobné prvý krát zaregistroval na internete, som sa od prvého kontaktu s informáciou o Spartan Race Slovakia, spamätal tak o mesiac a pochopil až v cieli. 😉 No mali sme teda málo času na pochopenie o čo ide, na prípravu, na všetko. Bleeee, toto je tak strašná výhovorka, že sa to ťažko už len píše, nie to ešte číta. 😉 Najmä keď si predstavím, čo všetko sa za ten čas podarilo zvládnuť organizátorom. Nevadí, do najbližšieho preteku vo Vechci máme vraj nejaký ten rok, tak máme priestor obkukať si to zo všetkých strán a o rok všetkým ukázať kto je tu Sparťan.

Skôr, kým sa pustím poriadne pustím do Spartan Race preteku, zastavím sa krátko pri štartovnom.

Štartovné

Zaregistroval som (musím povedať, že hlavne v období pred pretekom) rôzne hlasy, nariekajúce nad výškou štartovného. Skutočne mi neprislúcha hodnotiť postoje iných ľudí, pretože nepoznám ich finančnú situáciu a preto poskytnem len môj, čiste subjektívny pohľad bez výpovednej hodnoty.

Ide tu predovšetkým o srdce. Srdce v zmysle vášne a nasadenia pre niečo, čo ma baví, napĺňa alebo robí môj život bohatším, zmysluplnejším a šťastnejším. Málo? Možno, no myslím, že práve o to v živote ide. Krok pod týmto, je už len základné prežitie, či prežívanie zo dňa na deň. Verím, že v tejto základnej forme nemusí zatiaľ prežívať väčšina ľudí. Pamätám si ako sme niekde na strednej škole s kamošmi v absolútnom nadšení trénovali bojové umenie (venoval som sa vtedy Wing Tsun), chodili na každý tréning, platili sme bežný poplatok, ale platili sme si aj asistenčné tréningy v tej dobe dosť drahé – 150,-sk na hodinu, za ktorými sme cestovali do Košíc. Akosi sme si na to vždy dokázali násť koruny. Neviem si predstaviť žiadneho z nás, aby sa nahlas sťažoval, že to je drahé a nakoniec by si zvolil radšej lacnejšie sedenie na pive v krčme. Takmer vždy je nejaké riešenie a pri Spartan Race ich bolo hneď niekoľko, od možnosti registrovať sa v čase, keď bola polovičná cena, cez možnosti využitia rôznych zliav pre jednotlivé teamy, alebo dokonca pretekania síce bez časomiery, ale zadarmo v poslednej vlne ako dobrovoľník. Ja osobne som napr. pretekal v rámci East Labs teamu, kde som pri registrácii zaplatil polovicu aktuálneho registračného poplatku, ktorú mi pred štartom šéf teamu vrátil. Porovnávať tento pretek a jeho štartovné napr s polmaratónom jednoducho nie je na mieste. Sám som absolvoval v tomto roku dva polmaratóny, jeden oficiálny a jeden len tak zadarmo a pre radosť. Vyšiel som z domu a prebehol som 21,1km. A to je práve to podstatné, skúste si vyjsť z domu a len tak si zabehnúť Spartan Race. Ale ako hovorím možností na prijatelnejšie štartovné bolo dosť.

Ľudia s ktorými som mal možnosť hovoriť po prebehnutí preteku sa však všetci zhodli na jednom. Stálo to za to! Áno, aj za tie peniaze, aj za tú námahu, aj za tú cestu (niektorí na Spartan Race cestovali stovky až tisícky kilometrov) a predsa im to stálo za to. Možno aj preto, že človek tak trochu aj nasaje atmosféru sparťanskej doby a pripadalo by mu divné a neprirodzené predstaviť si sparťanského bojovníka ako sedí na pníku a plače “Meeee ja nemám nabrúúúsenúúú kopijuuu..meeee a teraz ma v boji zabijuuuu, maaaamiiii” No uznajte… 😉 Toľko k štartovnému.
O celkovej histórii tohoto preteku sa môžeme dočítať na oficiálnej stránke www.spartanrace.sk, preto sa ja radšej pozriem na Spartan Race svojimi očami cez otázku ” Na čo je to celé vlastne dobré?”

Deti a tínedžeri

Verte mi, že som posledný, ktorý by sa oháňal vetou generácií ”To za mojich čias, to bol svet iný, vtedy aj keď niečo smrdelo, tak to vlastne voňalo” Boli sme iní, lepší, múdrejší, zodpovednejší, zdatnejší… Nie neboli… Aspoň ja som nebol ani múdrejší, ani lepší a už vôbec nie zodpovednejší. Ale zdatnejší, zdatnejší som asi bol. Vyšplhať sa na tyči na prvom stupni základnej školy, či na lane na druhom stupni, bolo pre zdravého chlapca, ba dokonca aj babu samozrejmosťou. Vidieť detiská preháňať sa sadom, či sídliskom ako Vinnetou (to len ten najlepší
chalaň z partie, ostatní sme boli “len” indiáni), či “bojovať” po boku sovietskej armády (to bolo vtedy “in”, nemcami boli len odpadlíci ;-)) nebolo nič zriedkavé. Dnes majú deti iných hrdinov, čo by vôbec nevadilo. Pozorovať nejakého huncúta šplhať po strome ako Spiderman, alebo skákať ako Batman by ma celkom potešilo. No dnes sa deti stotožňujú so svojimi hrdinami skôr len pri telke, alebo na playstation. Dokonca mi ešte na hlave nepristál žiaden sáčok s vodou, čo bývalo relatívne bežnou súčasťou života mojich susedov. 😉 Nič z toho však neznamená to, žeby súčasné deti boli horšie ako sme boli my, tak ako my sme neboli horší ako naši rodičia. Sú len iné, žijú si v inej dobe. Motivovať deti, aby vyšli von a akokoľvek zmysluplne sa hýbali, však bude aktuálne v každej dobe. A to je práve to… Ako ich motivovať? Vytiahnuť 6 ročného huncúta, aby šiel s ockom pozrieť na maratón, ako ujovia a tedy behajú sa síce pod miernym, či tvrdším nátlakom ešte dá, aj keď efekt by bol asi sporný, no u tínedžera by sme takto dosiahli akurát tak novú septembrovú revolúciu. Ale vytiahnuť deti na taký Spartan Race, kde uvidia gladiátorov v dobových odevoch, brániacich cieľovú rovinku pred akýmisi zablatenými bojovníkmi, či prejsť si s nimi po trati a sledovať ako sa tam dospeláci plazia po blate, či padajú z lana do špinavej vody (to blato a voda majú niečo do seba 😉 ), preliezajú prekážky, alebo rúčkujú nad jazierkom po lane, to všetko má pravý nefalšovaný nádych dobrodružstva, ktorý je niekde vnútri aj toho najpoctivejšieho “jedničkára” na svete a len veľmi ťažko by sme ho mohli tak intenzívne pociťovať aj pri tom najnapínavejšom ping pongovom zápase, či šachovom turnaji. A presne to by ich naozaj mohlo celkom prirodzene dostať od počítačov, telky, či dokonca zo zafajčených barov von na vzduch. Zpočiatku hoci len na hodinku, dve, neskôr sa však, možno práve vďaka vzorom, ktoré budú môcť naživo pozorovať, budú sami chcieť zúčastniť a to ich “prinúti” začať sa pripravovať, trénovať s motiváciou byť najlepší, alebo aspoň neurobiť hanbu. Od pravidelných tréningov, je už blízko k návyku a návyk je to, čo je často silnejšie ako vôľa. Preto je dobré, ak dokážeme v deťoch vytvoriť pozitívne návyky, ktoré budú zvýrazňovať ich silné stránky a taktiež pôsobiť ako “nepriestrelná vesta” pred neduhmi ako sú cigarety, alkohol, či iné drogy. Čokoľvek, čo tento cieľ dokáže naplniť si zaslúži našu plnú pozornosť a rešpekt.

Rodina, team

Pokojne by som ten názov mohol zmeniť na rodina ako team, alebo team ako rodina a všetko by to malo ten správny význam. Team je o spolupráci o dôvere o vzájomnej opore o vzájomnej pomoci o využití silných stránok každého člena teamu a je aj o silnom pute medzi členmi teamu. To je to, čo dáva teamu silu, pružnosť, odolnosť a vďaka tomu schopnosť zdolať akékoľvek nástrahy a prekážky. A presne to isté platí o rodine. Na tieto všetky vlastnosti môžme v dnešnej uponáhľanej dobe zabudnúť, nevšímať si ich a tak podporiť ich zánik, alebo im môžeme venovať svoju pozornosť a energiu, koncentrovať sa na nich, ba dokonca ich pravidelným tréningom aj podporiť a tým posilniť. Ako sa dá podporovanie silných stránok jednotlivca, vzájomné puto, či pomoc trénovať? Aj vy možno poznáte prípady, kde sa partia ľudí vybrala na výlet, či turistickú výpravu a nepriazeň okolností ich prinútila zdolávať rôzne prekážky, využívať schopnosti jednotlivcov v závislosti od toho, akú prekážku práve prekonávali a to všetko preto, aby jednoducho prežili. Tam, kde by ako jednotlivci mali minimálnu šancu na prežitie, ako team dokázali prežiť. A to ich ešte viac zomklo. Prípady vojakov, ktorí spoločne prešli brutálnym výcvikom, či priamo vojnovou misiou a aj po rokoch je medzi nimi akési neviditeľné puto, kde jeden je ochotný postaviť sa za druhého, tiež nie sú zriedkavé. Život je krásny, plný príjemných prekvapení, ale aj prekážok a komplikácii. A práve pri nich rozhodne o tom, či ich prekonáme, alebo nás zlomia, náš postoj a schopnosť vzájomne spolupracovať. Nemusíme vstúpiť do armády, ani sa podujať na krkolomnú výpravu aby sme si overili, či natrénovali schopnosť spolupráce v teame. Môžeme však dať do kopy team priateľov, kolegov z práce, alebo dokonca združiť vlastnú rodinu a postaviť sa s odhodlaním na štart Spartan Race a takto preveriť ako sme spoločne zdatní, silní, odolní, schopní prežiť. Náš mozog je neuveriteľne fantastický. Je shopný zapamätať si neskutočné množstvo údajov, triediť ich, menežovať, zhodnocovať a rozhodovať. No v jednej veci je náš mozog “hlúpy”. Našťastie. Nerozlišuje medzi prekážkou a jej prekonaním na cvičisku, tréningu, či Sparťanskej dráhe a prekážkou a problémom v živote. Ak ho raz naprogramujeme na prekonávanie prekážok aj v tom najnepriaznivejšom prostredí cvičiska, ak ho naprogramujeme, že sa nemá otočiť a vrátiť, ale postaviť, vyskočiť, vyšplhať, či prebiť na cvičisku, tak podľa tohoto programu bude spoľahlivo a podvedome postupovať aj v živote, pri našich bežných aj nie bežných problémoch. A to je predsa v dnešnej dobe výhoda hodná zlata, čo poviete?

Crossfiteri, fighteri, kulturisti, strongmani, bežci, atdˇ.

CrossFit (podľa mňa najprepracovanejšia forma funkčného tréningu) považujem za asi najviac zmysluplnú formu tréningu, so zodpovedným záberom na silu, rýchlosť, výbušnosť, stabilitu, vytrvalosť, proste všetko, čo sa v živote hodí a čím by mal všeobecne zdatný jedinec disponovať. Funkčný si teda môžeme predstaviť aj ako použiteľný v živote. CrossFit tréning je možné pod vedením skúsených, certifikovaných trénerov prispôsobiť deťom, rekreačným športovcom, vrcholovým športovcom ako aj dôchodcom. No ten, kto si už aspoň raz vyskúšal intenzívnejší crossfitový tréning mi dá určite za pravdu, že (v jeho intenzívnej podobe) je to jeden z najtvrdších a najnáročnejších športov vôbec, ktorý preverí vašu kondíciu od základov. Ak teda hovoríme o funkčnosti, teda preverení si svojich zdatností “v teréne”, musím vyjadriť názor, že poriadny crossfiter by na Spartan Race nemal v žiadnom prípade chýbať. 😉 Teda s ospravedlnením v prípade ak práve bojuje alebo fandí na CrossFit Games, alebo vykonáva inú nepreložiteľnú, pre CrossFit prospešnú činnosť. 😉

Fighteri sú denno denne v brutálnom nasadení pri tréningu, alebo v ringu. V živote často spomínanú analógiu “schytať úder a napriek tomu vstať a bojovať dalej” majú títo borci na dennom poriadku a natvrdo. Preto si nekompromisný Spartan Race bez týchto borcov neviem predstaviť a aj vo Vechci sa nedali prehliadnuť. 😉 Niektorí by kulturistov odpísali slovami “oni sú funkční len na design”, no podceňovanie v tomto prípade nie je vôbec na mieste, ako to ukázala aj prax. Kulturisti sú jedni z aj disciplinovanejších športovcov, akých poznám a v tvrdosti tréningov, silovo a kulturisticky zameraných určite nezaostávajú, naopak, mnohí kritici by ich intenzitu ani nezvládli. Aj oni dokázali na Spartan Race vo Vechci, že sa dokážu hýbať, behať, šplhať a prekonávať prekážky vo veľmi slušnom tempe, nehovoriac o tom, že každý jeden z nich potrebuje pri aeróbnej činnosti okysličiť násobne viac svalovej hmoty ako my, bežní smrteľníci. 😉

Takto by sme mohli pokračovať ďalej a som presvedčený o tom, že sa nenájde športové odvetvie, pre ktoré by nebolo prospešné preveriť si svoje schopnosti pri tomto netradičnom preteku. A ako smensi už v tomto mojom postrehu vyššie popísali, tak postaviť sa na štart Spartan Race a prebehnúť ho, je prospešné naozaj pre každého, bez rozdielu a ja verím, že na najbližšom Spartan Race, či už to bude v Bratislave, Prahe, alebo opäť vo Vechci uvidím všetkých tých, ktorých som nedopatrením prehliadol na tomto prvom ročníku a pritom v nich drieme chuť na poriadne dobrodružstvo. 😉

Na záver sa patrí poďakovať

Medzi moje záľuby patrí aj otužovanie. Začiatkom roku som si preto založil amatérsky, zatiaľ neoficiálny otužilecký klub ĽadoBorci Vranov n/T, ktorého motto je: “Iba horúcim srdcom roztopíš ľad”.

Požičiam si myšlienku tohoto motta aj v tomto prípade, keďže k celej tejto téme absolútne sedí. Presne tak. Iba s horúcim srdcom dokážeš prejsť Spartan Race! Iba s horúcim srdcom dokážeš prekonať všetky tie prekážky a dosiahnuť svoj vlastný osobný úspech. Iba s horúcim srdcom dokážeš prísť k tej myšlienke pritiahnuť tento medzinárodný pretek z New Yorku, či z Londýna do Vechca. Iba z horúcim srdcom dokážeš prekonať všetky tie prekážky a komplikácie s usporiadaním takéhoto preteku úplne prvý krát v strednej európe v jednej malej, malebnej dedinke. Bez ”horúceho srdca”, nadšenia, entuziazmu jednoducho nejde takúto odvážnu myšlienku pretvoriť do reality. Neviem kto konkrétne má aký podiel na zorganizovaní Spartan Race Slovakia vo Vechci, preto nebudem nikoho menovať. Moja vďaka a osobný rešpekt patrí všetkým organizátorom, usporiadateľom a autorom myšlienky, ktorí sa na tom celom podieľali. New York, Pensylvánia, London, Vechec… ešte stále sa na tom smejeme. neSKUTOČNÉ 😉